"Tento je v poradí 66-ty príspevok na mojom blogu, ktorý v týchto dňoch slávi svoje štvrté narodeniny. Aj z tohto dôvodu sa k vám prihováram a oznamujem, že knižná verzia je na výbornej ceste smerom k vám. Rozhodol som tak na základe vášho rastúceho záujmu. Ďalším dôvodom bola dostupnosť ľuďom, ktorí obľubujú viac papierovú podobu."Zakladateľ blogu Ljhkn2bdzBalčák Marek - (c) Marcus
V tomto viac rozdielnom svete sa predsa len stáva, že
veľa činov vedie k spojitosti. Otázkou je, či je vhodné niektoré veci spájať a
zjednocovať do jedného veľkého celku, ak svoje čaro potom strácajú. Konkrétne
hovorím o rozdielnostiach medzi pohlaviami. Veľkou nocou som začal pred štyrmi
rokmi a dnes sa k nej vrátim. Aj ona patrila medzi inšpirácie k odpovedi na
túto otázku.
Žijem na východnom Slovensku a od malička som
vychovávaný v štýle tradícií v tomto kraji, medzi ktoré patrí aj šibačka na
Veľkonočný pondelok. Chlapci teda zoberú vedrá s vodou a korbáče a hor sa za
dievčatami, najprv po rodine a neskôr ponavštevovať kamarátky. Je to zvyk,
ktorý som bral ako malý z pohľadu peňažného zárobku. Ocko ho síce využil skôr
na výchovné účely. Teda keď sme všetkých v rodine pobehali, na konci sme ockovi
dali peniaze a on nám odrátal sumu za škody, ktoré sme spôsobili doma za
predchádzajúce obdobie jedného roka. Povedal:" No, rozbili ste vázu,
dvere.... a tak na opravu, či kúpu nového bolo potrebné toľko a toľko."
Čiže sme nezarobili skoro nič. Samozrejme nás to štvalo a riadne. Tak sme si
povedali, že ak tento rok nezničíme, či nechtiac zničíme menej vecí, peniaze
nám nechá.
Ako sme si povedali, tak sa aj stalo. Postupom času
sme vyrástli a naše chápanie sa zmenilo. Tento zvyk sa premenil na deň, ktorý
patrí chlapom. Dnes to chápem ako nejakú obdobu Medzinárodného dňa mužov. Je to
deň, ktorý spája mužov. Muži chodia v oblekoch, či krojoch a chodia,
aby vyšibali dievčatá do krásy a oblievali ich, aby boli celý rok zdravé.
Tento rok sa mi dostalo cez rodinu do uší, že jeden
otec sa na konci Veľkonočného pondelka opýta synov koľko zarobili a vyplatí
toľko jeho dcére zo svojich. Keď som to počul, začal som sa vnútorne pýtať, či
je to správne, resp. či je to dobré. Pri bližšom zamyslení som dospel k tejto
myšlienke.
Keď sme my s bratom chodili svätiť jedlá na Bielu
sobotu s rodinou, košíčky sme nemali, aj keď naše sestry mali a to každá
svoj. Bralo sa, že dievčatá majú svoje košíky a chlapci majú na starosti
rodinný, teda veľký košík, ktorý je spoločný. Veď sme chlapi, tak našou úlohou
je niesť ten veľký "ťažký" košík, a to s riadnou dávkou hrdosti. Malí
chlapci sú od malička vedení zobrať a vstať bez plaču. Povie sa len kúzelná
veta: "Neplač, veď si chlap".
Dnes však vidíme, že trend prichádza s košíčkami aj
pre chlapcov a dnes ho má skoro každý malý chlapec, tak ako aj dievčatá.
Ďalším výdobytkom dneška je, že niektoré dievčatá sa rozhodli chodiť po šibačke
v utorok. Tým sa vzor chlapa a ženy zjednocuje a teda tie krásne rozdiely
zanikajú. On si urobil korbáč, chodil s ockom pár hodín a rozdával radosť,
úsmev, zatiaľ čo ona čakala chlapcov, bola potešená, áno, bola aj mokrá a vyšibaná,
aby bola zdravá a očarujúca. Ako môže dostať rovnakú odmenu? Tento pohanský
sviatok je viac chlapský, tak prečo ho im berieme? Chlapi ženám neberú ich
sviatky ako sú MDŽ, deň matiek, ktoré sú oslávené v dnešných časoch dosť vo
veľkom. Rovnako tak im neberú ani veci zo šatníka.
Ženy berú chlapom pánsky štýl. Nosia pánske veľké
hodinky, košele, kravaty, topánky, mikiny a pod. Poviem vám tajomstvo, väčšine
chlapom sa to aj tak nepáči. Ženská čipka, lodičky, balerínky, či krásne letné
šaty, sukne, vám pristanú oveľa viac. Tak zostaňte ženami a nenechajte si
nahovoriť, že pánsky prvok zakomponovaný do vášho outfitu je in. Dajme vzor
chlapom a ženám, čo je chlapské a čo je ženské, aby v tom nemali
neporiadok. Bližšie túto myšlienku vysvetlím v príspevku, ktorý výjde vo
štvrtok.
"A PRETO NEVYMäKNEM!"
- slogan zo známej reklamy na alkohol -
#mužnosť #ženskosť #paradox #veľkánoc #tradícia #olievačka #šibačka
Komentáre
Zverejnenie komentára