Písmo hovorí:
"Podriaďujte sa navzájom v bázni pred Kristom. Ženy nech sú podriadené svojim mužom, ako keby to bol sám Pán: lebo muž je hlavou ženy, ako je Kristus Hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ jej Tela. Ako je Cirkev podriadená Kristovi, tak aj ženy svojim mužom vo všetkom. Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody, sprevádzaným slovom, lebo chcel, aby si ju sám sebe predstavil skvejúcu sa, bez škvrny a vrásky a ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak aj muži majú povinnosť milovať svoje manželky ako vlastné telo. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého"
List Ef 5, 21-28
Veľa žien prvé vety zarazí, a to aj mňa
pritom som chlap. K podstate veci sa dostaneme k myšlienke, ktorá je viac
rozhodujúca a dáva celému Pavlovemu listu Efezanom zmysel. Už dlhšiu dobu sa
zaoberám myšlienke ako sa ja ako chlap mám Bohu podriadiť tak ako sa žena ma
podať mužovi. Ďalšia otázka s toho vyplývajúca pre mňa je s akého dôvodu má byť
hlava rodiny práve chlap?
Myšlienky, ktoré som dnes po omši dal dokopy vám
zverím práve tu. Duch svätý je v tom super, že ak sa pýtate tak odpovede
dostanete.
Stále zvyknem po omši ostať a hodiť so šéfom pár slov teda osobnú modlitbu. Väčšinou sa musím priznať, že je to za moju budúcu manželku a naše deti inokedy keď niekde niečo "vyskočí" tak to zmením za daného človeka, situáciu a pod. Už dlhšie pozorujem, že nie som jediný kto tak koná. A pri dlhšom pozorovaní som videl častejšie ženy ako chlapov kľaknúť si a modliť sa po omši. Presne tu bola moja odpoveď ukázaná.
Skočím v deji o situácia, ktorá sa mi s tým
spojila. Ak chodím autom na dlhšiu trasu tak sa počas nej pomodlím za jej
šťastlivý priebeh. Keď idem sám je to ľahké no ako náhle mám v aute ľudí je to
ťažšie nie však nemožné. Nemožná situácia zatiaľ nastala len ak som bol šofér a
v aute som viezol ľudí, ktorých som dobre nepoznal. Konkrétne nepoznal ich
vierovyznanie a stupeň ich viery. Chcel som no čosi vo mne sa zomklo a
odkladanie pribúdalo ako prejdené kilometre. Až pri ceste naspäť kamarátka čo
vie, že tak robím povedala: "Skoro sme sa zabudli pomodliť. Tak ideme na
to" niečo v tomto zmysle. Pre ňu to bolo jednoduché ako nastúpenie do
auta.
Presne o tom to je. To je tá podriadenosť, ktorú
sa máme my chlapi naučiť. Pokľaknúť a viesť modlitby na hoc akom mieste. Má to
byť pre nás tak samozrejmé tak ako to, že držíme volant mi ak aj ideme na
kamarátkinom či manželkinom aute a pritom idú s nami. Pokľaknutím a pýtaním si
rady od Boha sa mu podriaďujeme. Rozhodujeme ako lídri teda to čo je dobré pre
tých, ktorých vedieme a nie čo je najlepšie pre nás osobne. A to sa bez Boha
nedá, keďže on je Cesta, Pravda aj Život. Tak prosté a pritom tak podstatné pre
naše spoločenstvá, kamarátstva, manželstvá, cirkvi....
A či žena môže zaujať miesto hlavy rodiny? Náš
svet nemá rád vákuum a teda ak ho nezaujme muž tak sa toho chopí žena. Správne
to však nie je. Videli ste už rozhodnú ženu? Bez urážky pár výnimiek existuje
no 99% s nich je nerozhodných. Ďalším faktorom, ktoré na ženu pôsobia je
citovosť rozhodnutia. Je stvorená pre pocity a city a to je na nej krásne. A aj
pri tejto oblasti tu vnáša city čo muž dokáže mihnutím oka odňať. Chlap má
stálu rovnakú hladinu hormónov počas celého mesiaca čo mu to umožňuje. Žena má
cykly a tak je každý deň "iná" môžeme sa tváriť, že to dokáže ovládať
no pri trávení aj ostaneme. A to sa prenáša aj do druhej veľmi dôležitej
oblasti ako je výchova detí. Áno, naučí ich citom a nežnosti čo je nádherné a
zároveň tak potrebné.
Hlava rodiny musí nie len dobre rozhodovať ale si
aj za svojimi rozhodnutiami stáť. Chceme či nie, žena je schopná jeden deň
zakázať a na druhý dovoliť. Hormóny je to tak umožňujú. Dieťa by potom bolo v
pomykove, že čo sa stalo resp. by v tom bol chaos. Tým netvrdím, že len chlap
má rozhodovacie právo. Ak by však mali obaja rovnako veľké rozhodovacie právo tak by sa pri nezhode nevedeli demokraticky rozhodnúť. Nešlo by to. Nemal by tam nik posledné rozhodovacie slovo a museli by sa rozísť.
Príklad - Verím, že sa vám už neraz stalo, že ste ako žena pociťovali nespravodlivosť voči svojmu mužovi lebo sa vám zdá, že sa vás málo zastal resp. niekedy sa prikloniť na opačnú stranu. Je to spôsobené tým, že ženy si automaticky zastávajú svojho. Svojich detí, svojho manžela. Muž však prihliada na vzniknutú situáciu aj z druhej strany. Z pohľadu toho druhého. A tak dokáže správne rozhodnúť aj vo veciach jeho rodiny - detí, manželky a pod. správne.
A úprimne, s kým by ste dojednávali situáciu kedy váš pes pokuše susedové dieťa. S pánom domu alebo pani ?
Príklad - Verím, že sa vám už neraz stalo, že ste ako žena pociťovali nespravodlivosť voči svojmu mužovi lebo sa vám zdá, že sa vás málo zastal resp. niekedy sa prikloniť na opačnú stranu. Je to spôsobené tým, že ženy si automaticky zastávajú svojho. Svojich detí, svojho manžela. Muž však prihliada na vzniknutú situáciu aj z druhej strany. Z pohľadu toho druhého. A tak dokáže správne rozhodnúť aj vo veciach jeho rodiny - detí, manželky a pod. správne.
A úprimne, s kým by ste dojednávali situáciu kedy váš pes pokuše susedové dieťa. S pánom domu alebo pani ?
"Začnite tým, čo je nevyhnutné. Potom robte to, čo je možné.
A napokon zistíte, že robíte nemožné."
- Sv. Frantisek s Assisi -
#mužnosť #ženskosť #hlavarodiny #pokora #doriadenosť #laska
Komentáre
Zverejnenie komentára