Včera som sa zúčastnil na akcii s názvom Spartan Race - Super (prekážkový beh - ide o zdolanie náročných dráh v teréne, ktoré boli premáčané, plné blata či iných prírodných prekážok danej minimálnej vzdialenosti - viac info - www.spartanrace.sk). Na začiatku som si myslel, že ide najmä o fyzickú zdatnosť, no pri behu som pochopil, že to nie je plná pravda.
Nastupoval som na štart s nadšením a aj rešpektom. Veď som nemal čo stratiť len získať. Hlavný cieľ pri registrovaní bolo dokázať sebe, že to dám a zistím, kde sú moje limity. Presne to mi aj dal. Touto cestou ďakujem môjmu Bratmmovi - "Ďakujem". To vďaka nemu som sa registroval a aj šiel na podujatie. Dal mi však viac ako len to s čím som počítal.
Štart prebehol super, prešli sme ani nie prvý kilometer cez jazero, stoh slamy, prudký svah a prišla prvá pre mňa náročná úloha, prerúčkovať sa pomocou rúk. Povedal, som si to dáš veď to nie je dlhé. Ostávali mi posledné dve tyče a nastal pád - resp. som sa dotkol zeme a nastal prvý trest za nesplnenie disciplíny urobiť 30 "angličákov". Fajn dal som ani nie 10 a nevládal som, prišiel prvý boj s vlastným telom. Pomaličky s prestávkami som dal 24. Pozrel som sa na ostatných rúčkujúcich a povedal si: "Čo tu robím? Veď sú tu samý namakanci". Zlomilo ma to. Nevedel, čo ďalej. Prišlo však niečo čo som nečakal.
Dohiadajúci chalan mi povedal: "No ešte 6 a ideš ďalej. Poď. Poď". Zrazu som zozbieral všetku silu v tele a začal bojovať ďalej. Dal to a šiel ďalej. Prišiel k viac ako 2 metrovej stene ktorú trebalo zdolať. Pomyslel som si, poprosím niekoho aby mi dal "stúpaka" a tak to dám isto. Ďalších 30 angličákov som nechcel robiť to som vedel určite. Chcel som to, však aspoň vyskúšať raz či sa mi to náhodou neporazí. Ono sa to podarilo. Rozbehol som sa a zachytil sa vrchu steny pritiahol sa a keď už bolo brucho na hrane zapieral som sa šmýkajúcimi topánkami a pomyslel si veď niekto mi pomôže a dostrčí ma. Ten okamih však nenastal.
Prekonal som to celkom sám a to ma nakoplo odvtedy som len kráčal, behal, prekonával. Kopec za kopcom, prekážku za prekážkou a povedal si, že chcem zažiť ten pocit dôjsť do cieľa a získať vytúženú medailu, tričku no najmä zažiť ten pocit, že som to dal. Že som prekonal sám seba. Raz som zastal na chvíľku odpočinku a nezmámy Poliak mi povedal: "No poď".
Tieto okamihy mi zmenili pohľad na život. Zistil som skutočnú váhu povzbudivého slovka, či obyčajné poklepanie po ramene. A aj ja som odvtedy povzbudzoval niektorých, čo zostali stáť.
Môžeš mať svaly, kondičku, vodu,... Ak nevieš prekonať svoje myšlienky a teda svoju psychiku človek zostane stáť aj keď má na to zdolať svoju horu sám a aj oveľa viac ako jednu horu.
Dať podporu druhému človeku je niekedy najviac čo mu môžeš v daný moment ponúknuť a dať. Nemôžeš vedieť či to nieje to povzbudivé slovíčko ( či potľapkanie po ramene), ktoré v ňom naštartuje jeho sily, ktoré sú na úplnom dne aby dokončil svoj "beh".
Dohiadajúci chalan mi povedal: "No ešte 6 a ideš ďalej. Poď. Poď". Zrazu som zozbieral všetku silu v tele a začal bojovať ďalej. Dal to a šiel ďalej. Prišiel k viac ako 2 metrovej stene ktorú trebalo zdolať. Pomyslel som si, poprosím niekoho aby mi dal "stúpaka" a tak to dám isto. Ďalších 30 angličákov som nechcel robiť to som vedel určite. Chcel som to, však aspoň vyskúšať raz či sa mi to náhodou neporazí. Ono sa to podarilo. Rozbehol som sa a zachytil sa vrchu steny pritiahol sa a keď už bolo brucho na hrane zapieral som sa šmýkajúcimi topánkami a pomyslel si veď niekto mi pomôže a dostrčí ma. Ten okamih však nenastal.
Prekonal som to celkom sám a to ma nakoplo odvtedy som len kráčal, behal, prekonával. Kopec za kopcom, prekážku za prekážkou a povedal si, že chcem zažiť ten pocit dôjsť do cieľa a získať vytúženú medailu, tričku no najmä zažiť ten pocit, že som to dal. Že som prekonal sám seba. Raz som zastal na chvíľku odpočinku a nezmámy Poliak mi povedal: "No poď".
Tieto okamihy mi zmenili pohľad na život. Zistil som skutočnú váhu povzbudivého slovka, či obyčajné poklepanie po ramene. A aj ja som odvtedy povzbudzoval niektorých, čo zostali stáť.
- Videl som, ženy ktoré ma obehovali keď ja som už nevládal prekladať nohy.Vtedy som pochopil ďalšiu dôležitú vec. Tak ako je dôležitá motivácia je rovnako dôležitá psychika.
- Videl som, chlapov korby zlomených, a to psychicky.
- Cítil som vôňu lesa keď sa po štyroch šplhal do strmého kopca.
- Premáhal sa pri každom kroku a kráčal len preto aby som bol bližšie k cieli, aj keď som nevládal bol unavený a nechcelo sa mi.
- Zažil som momenty kedy je človek schopný dať za dúšok vody všetko.
Môžeš mať svaly, kondičku, vodu,... Ak nevieš prekonať svoje myšlienky a teda svoju psychiku človek zostane stáť aj keď má na to zdolať svoju horu sám a aj oveľa viac ako jednu horu.
Dať podporu druhému človeku je niekedy najviac čo mu môžeš v daný moment ponúknuť a dať. Nemôžeš vedieť či to nieje to povzbudivé slovíčko ( či potľapkanie po ramene), ktoré v ňom naštartuje jeho sily, ktoré sú na úplnom dne aby dokončil svoj "beh".
"Pochopíš až v cieli"
Spartan Race
BONUS - VIDEJKA s toho SPARTANA
#prekonávanie #muž #ženy #spartan #valca #povzbudivé #slovo #psychika
Komentáre
Zverejnenie komentára