Celý náš život je veľmi jednoduchý to len my sami si ho komplikujeme. Nie je škoda mrhať energiou len kvôli druhým? Pýcha nie je to isté ako hrdosť !
Dve cesty
V živote prekonávame rôzne rázcestia. Máme si vyberať ktorou cestou sa vybrať a to nám dáva možnosť voľby. My sami resp. aj s Božou pomocou ak o ňu požiadame si môžme vyberať cesty. Tak prečo si vyberáme podľa tých druhých? Vôbec tomu nechápem ako môže názor iných ľudí tak zavážiť a teraz nemám namysli našich blízkych, priateľov a známych.
Padli sme až na toľko, že chceme dokazovať iným, že mi to dokážeme, že to urobíme len preto lebo oni povedali, že mi to nedáme. Kde sa vyparila tá slobodná vôľa. Tá naša vôľa?
Padli sme až na toľko, že chceme dokazovať iným, že mi to dokážeme, že to urobíme len preto lebo oni povedali, že mi to nedáme. Kde sa vyparila tá slobodná vôľa. Tá naša vôľa?
Podľa mňa v tomto smere existujú na rázcestí len dve cesty. Cesta ktorou budeme šťastný a cesta ktorou urobíme iných šťastnými. Kúpiť si veľký dom len preto aby sused videl, že na to mám? Kúpiť si bavoráka s červenou farbou aby bol neprehliadnuteľný hoc mne sa páči biela farba? Chodiť s dievčaťom, lebo 90% chlapom pripadá nádherná? Nezdá sa vám to málo?
Nezdá sa vám, že to takto robíme vo viacerých veciach. Rozhodujeme sa len preto, aby sme iným dokazovali, že to dokážeme. Bežíme beh, ktorý nemôžme dobehnúť, ktorý nemá koniec. Prečo nerobíme veci, lebo sa nám to tak páči?
Ak sme zaľúbený dokážeme dať tomu druhému všetko čo dokážeme a to len kvôli tej iskre šťastia, ktorá sa blysne na zlomok sekundy v jej/jeho očiach. Tak robme veci buď pre svoje šťastie či s toho, že robiť šťastnými iným nám prináša radosť. Presne pre ten pocit uspokojenia a šťastia v jednou, ktorý tak isto trvá zlomky sekúnd. Je to však stále viac ako vyvolávať pocit závisti v tom druhom, ktorý trvá dlhšie. A môžno si to ten druhý ani nevšimne.
Ak sme zaľúbený dokážeme dať tomu druhému všetko čo dokážeme a to len kvôli tej iskre šťastia, ktorá sa blysne na zlomok sekundy v jej/jeho očiach. Tak robme veci buď pre svoje šťastie či s toho, že robiť šťastnými iným nám prináša radosť. Presne pre ten pocit uspokojenia a šťastia v jednou, ktorý tak isto trvá zlomky sekúnd. Je to však stále viac ako vyvolávať pocit závisti v tom druhom, ktorý trvá dlhšie. A môžno si to ten druhý ani nevšimne.
Pýcha nie je hrdosť
Wikipédia krásne definuje hrdosť.
"Hrdosť je uznávanie relatívnosti vlastnej osobnosti a zdôrazňovanie len niektorých jej stránok (na rozdiel od pýchy, ktorá je absolutizáciou nášho ja). Osobná hrdosť je vedomie vlastnej dôstojnosti a vlastnej ceny; je to účinný motív konania."
Keď listujem nástenku na sociálnej sieti pripadám si ako na súťaži kto dá viac, kto viac ukáže, kto sa pochváli s väčšou novinkou. Inak povedané, kto dá viac. Aj ja som bol taký, až kým som pochopil, že si nevychutnávam prítomné okamihy, lebo mi namiesto toho hlavou preletujú statusy ako to hodiť na fb a získať tak čo najviac like-ou.
Poviem vám moju príhodu. Kedy ide hrdosť a pokora ako pár chytení za ruky.
Chodím do kostola, kde je parkovisko hneď pri kostole. Teda vždy som sa tešil a chcel ukázať svojho veterána, tak som ho parkoval čo najbližšie aby bol neprehliadnuteľný. Bol inak povedaný pyšný. No keď sa stal pápež František môj smer sa zmeniť. Ako som videl, koľko pokory dokáže mať hlava cirkvi. Neuveriteľné. Tak som sa nechal inšpirovať.
Chodím do kostola, kde je parkovisko hneď pri kostole. Teda vždy som sa tešil a chcel ukázať svojho veterána, tak som ho parkoval čo najbližšie aby bol neprehliadnuteľný. Bol inak povedaný pyšný. No keď sa stal pápež František môj smer sa zmeniť. Ako som videl, koľko pokory dokáže mať hlava cirkvi. Neuveriteľné. Tak som sa nechal inšpirovať.
Tak som začal parkovať auto čo najďalej, veď mám zdravé nohy a byť pokorný sa mi začalo páčiť. Ani nie po tretej návšteve kostola kedy som tam bol autom sa mi stalo po omši, že ma po konci omši kedy som nastupoval do auta prihovoril pán parkujúci vedľa mňa. Povedal mi, že schválne vedľa mňa zaparkoval, lebo sa mu moje auto páči a chcel vedieť o ňom viac.
Tým to chcem povedať, že hrdosť a pokora sú prepojené. Najprv je pokora a hrdosť príde sama v správny čas. Zmeňme pýchu na pokoru.
Ak niečo hádžem na sociálne siete, je to preto, lebo sa chcem pochváliť, popýšiť alebo oznámiť pokorne novinku s nášho života? Vie to len to kto tam ten príspevok zavesí.
Tým to chcem povedať, že hrdosť a pokora sú prepojené. Najprv je pokora a hrdosť príde sama v správny čas. Zmeňme pýchu na pokoru.
Ak niečo hádžem na sociálne siete, je to preto, lebo sa chcem pochváliť, popýšiť alebo oznámiť pokorne novinku s nášho života? Vie to len to kto tam ten príspevok zavesí.
"Nakoľko si pokorný zistíš z toho nakoľko si veselý."
Pau del Rosso
#pokora #láska #cesta #spokojnosť
Komentáre
Zverejnenie komentára