Deti považované za bezstarostné stvorenia. Sú však naozaj tieto bytosti bez starostí?; Otázka tak známa "Prečo práve ja?", no je oprávnená? Máme právo ju vyslovovať?
Deti vs. problém
Pred pár dňami som sa stal svedkom udalosti, ktorá mi dala do života veľmi veľa. Preto sa chcem s ňou podeliť aj s vami. Sedeli sme na návšteve u babky v nemocnici. Za stolom v spoločenskej miestnosti. Debaty jeden cez druhého. Pri mne sedel oveľa mladší súrodenec (Jakub) a s druhej strany sedela moja mamka. Ako v správnej spoločenskej nechýbala televízia. Jakuba veľmi debaty tak ako aj mňa nezaujímali, tak sme pozerali TV.
Až do chvíle kedy si jeho ocko nevšimol, že Jakub pozerá na film ktorý bol od 12-tich rokov. Aby som to skrátil. Bratranec sa otočil od TV. A po chvíli sa mne aj mamke zveril, že prečo musia dávať v televízii iba programy od 12-tich keď on ešte nemá dvanásť. Na to mu mamka povedala: "Kubko buď rád, že ešte nemáš 12-násť. Aspoň nemáš problémy". Vtedy som si uvedomil, že to len my "dospelí" si myslíme, že deti nemajú problémy. On problém mal a pre neho dosť vážny. Nemohol pozerať na TV lebo nemá ešte potrebný vek.
Koľko krát sa vám v detstve stalo, že vám dospelý po vyslovení vašeho problému povedal niečo v zmysle: "Daj pokoj ja mám skutočné problémy". Potom ste to ešte vyskúšali pár-krát a dospeli ste k záveru, že problémy si musím vyriešiť sám.
Rodič to nemá ľahké. No nemal by to ľahšie keby počúval svoje deti a pomohol mu riešiť jeho problémy. Bratrancovi som pomohol len tým, že som sa postavil a prepol na cyklistiku. Sagan mu hneď vyriešil problém. On by si sám neprepol, keď že TV bola pri montovaná na stene. Ak bude mať 15, 18 či 25 rokov už za rodičom nepríde, že má problém. Lebo sa naučil, že jeho problémy nie sú podstatné. Stačí tak málo. Dôvera sa buduje roky a už od útleho veku.
Pre koho si usporíme čas ak nie pre svoje deti, príbuzných, rodinu? A ak chceme aby za nami deti prišli keď budú mať problém mali by sme pomáhať ich riešiť už od malička.
"Prečo práve JA ?"
Tak túto otázku si si povedal už veľmi veľa krát. Mal si však nárok ju povedať. Nedávno som v jednom seriály (Sherlock) videl krásne vysvetlenie.
Nemáme právo ju vyslovovať aby som odpovedal na položenú otázku. Každý sa môže hrať za obeť no to mu pomôže len ako dobrá výhovorka
Môžeš si povedať "Prečo práve ja som spoznal také dievča?". Keď sa však poriadne zamyslíš mal si také dievča, ktoré si chcel. Chcel si dievčatko mal si. Chcel si dievča, ktoré je poriadna kresťanka mal si. Chcel si trošku skazenú mal si. Chcel si kočku mal si. Chcel si "defku" mal si. Chcel si princeznú mal si. Chcel si dievča, ktoré vie čo chce mal si. Chcel si dievča s názorom mal si.....
Zhrnutie, pritiahneš len to čo chceš alebo naopak čo nechceš. Nič viac a nič menej. Je najľahšie zvaľovať vinu na iného no prijať chybu chce odvahu. Nenazýval by som to stále ani tak chyba. Lebo to, že sa niečo pokazilo, niečo nevyšlo nemôžeš zvaľovať len na druhú stranu len na toho druhého. Tak to nefunguje ak chceš na sebe pracovať.
Komentáre
Zverejnenie komentára