Nik nechce byť pochválený; zabudli sme sa diviť ?


Koľko krát chceme počuť slovko uznania či pochvalu

Ako to dosiahnuť? Vari sa už len deti vedia diviť? Vari už len deti vedia obdivovať s nemým úžasom?


Komplimentu sú tabu; nik nechce byť pochválený?

Kompliment zvláštne to slovo. Jeho vyslovením sa nám zdá akosi cudzie. Prečo? Neexistuje na planéte človek, ktorý by nechcel zažiť pocit byť pochválený. Za odvedenú prácu, za to, že má oblečený pekný sveter, že má pekné oči a pod. Pochváliť sa dá asi všetko. Otázkou je prečo s pochvalami tak "šetríme"?

Netuším, čím to je ale rozdávať pochvaly nie je ľahké to poznám aj sám na sebe. Nieje však nič stratené, dá sa to naučiť. A najsuprovejšie na tom je to, že čím viac ich dávaš tým viac pochvál sa ti vráti.  Tak chváľme a preháňajme. Ak si pomyslím, že ma kolegyňa krásne šaty tak nepovedz len, že je to pristane ale, že je prekrásna. Zmení jej to celý deň ver mi.

Len si prosím, Ťa nemysli, že jej to už niekto povedal. Pri väčšine prípadov to tak na 90% nie je. 

"Zdařilý kompliment je šarmantní zveličení malé přednosti."
Heesters Johannes


WAU - vyjadrenie úžasu; nezabudli sme na to?

Malé deti vedia úžas vyjadriť určite najlepšie. V skorom veku im stačí na to kýchnutie mamky, trhanie papiera, zasvietenie svetla vypínačom, hovoriaci telefón a pod. Dokážu sa tešiť s úplných maličkostí. Časom dospievania na to akosi zabudneme ako keby dospelý človek musel byť vážny.

Podľa mňa je to blbosť. Kto povedal, že výbuch smiechu ako aj vyjadrenie úžasu nad nočnou oblohou je nedospelácke prípadne zvláštne, divné až priam v dnešnom svete šialené. Nieje to tak dávno čo mi kamarát rozprával ako šiel na internát cez most a odraz mesiaca v splne ho tak nadchol, že sa oprel o zábradlie a vychutnával si tú nádheru. Keď tu v tom pri ňom zastavilo auto a s neho sa ozvalo: "Prosím,  Ťa neskáč". A on mu musel vysvetľovať prečo tam tak v noci postáva.

Neskutočne obdivujem moju priateľku, ktorá je vo vyjadrovaní úžasu perfektná. Chcel by som to vedieť tak ako ona. Poviem vám aj príklad. Priateľka pracuje v jednom obchoďáku ako pokladníčka. Minule keď tak blokovala zákazníkovi nákup a v ňom našla niečo čo ju nadchlo. Nadchlo ju to na toľko, že svoj úžas vyslovila nahlas slovom "Jeeej" a patričným úsmevom na tvári. Tomu zákazníkovi sa tento prejav na toľko zapáčil, že jej to opätoval úsmevom.

Nadchýnajme sa. Nadchýnajme sa hlasne nech môžu s nami žasnúť aj ostatný. Je to ako bicyklovanie nezabudli sme to len to potláčame v sebe. Pustime to von.




 "Kto nedokáže obdivovať je hlupák."
Johann Wolfgang von Goethe



Facebook stránka -- https://www.facebook.com/ljhkn2bdz.blogspot.sk -- najnovšie správy o nových príspevkoch na blogu

Komentáre