Spomienka na dôležitý deň
17. november zmenil naše dejiny no zmenil aj naše zmýšľanie? Prešlo 24. rokov a o čo sme sa tak úpenlivo modlili je tu. Modlili sme sa vážne za tento svet? Áno.
Dnes môžme voľne chodiť do kostola pritom sa nemusíte báť. Nezatvoria niekoho do vezenia len preto lebo sa niekomu nepáčilo jeho meno v zozname. Dostávame informácie s celého sveta bez cenzúry. Môžme slobodne cestovať s krajiny do krajiny, dokonca si môžme priviesť hoc aký tovar domov a nikto nám ho na colnici nezhabe (drogy a iný humus to je samozrejmosť, že ostane tam kde ho vyrobili). Ešte mnoho iného, čo do toho dňa možné nebolo.
Poviete si, no ale sme takmer najchudobnejší národ a za totality som si mohol dovoliť viac. Neprišla žiadna svetová kríza. Presne tak to je až na cca 20% Slovákov, ktorý sú na tom presne opačne. Prečo je to tak?
Odpoveď je jednoduchá. Vymodli sme si to. Poviete si blbosť, hneď vám však napíšem ako som to myslel.
17. November
17. Novembra 1989 sa píše nový začiatok našich dejín. Viete, čo je na začiatku najlepšie, že nemáte čo stratiť, keď že nič nemáte. Aj malý Ježiško Syn Boží prišiel na tento svet do maštale. Tam mal svoj začiatok. Nemal nič. Aj Náš národ začal od nuly, niečo sa podarilo iné nie. No nikomu sa nič nevytýkalo keď, že každý to robil prvý-krát. Do dnešnej doby tomu tak je. Škoda je, že sa s chýb nedokážeme poučiť. Tým, že sa naša vlasť formuje máme výhodu. Môžme čerpať od iných "starších krajín" to dobré. Zákony, normy, vyhlášky atď ktoré sú prospešné. Trošku som ale odbočil.
Modlili sme ("Sľúbili sme si...") sa za slobodu, lásku, hovorenie pravdy, za našu vieru aby sem boli pevný, vydržať a za nový deň . To sme presne dostali. Dostali sme chudobu. Jedine chudobou sa dá dostať k týmto vytýčeným cieľom. Nepíše sa "Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána" (Mt 25,20-21). Opačne sa to naučiť nedá.
Mať mnoho a rozdávať je veľmi ťažké, lebo chce mať človek ešte viac. Nebudem vám to zbytočne vysvetľovať. Podľa mňa stačí len myšlienku, ktorú si každý dotvorí na seba.
Mať mnoho a rozdávať je veľmi ťažké, lebo chce mať človek ešte viac. Nebudem vám to zbytočne vysvetľovať. Podľa mňa stačí len myšlienku, ktorú si každý dotvorí na seba.
Prosili sme a dostali sme. Nechceli sme bohatstvo a nikdy ani nechcime. Bohatý človek nepotrebuje Boha. Dosiahol všetko a nedosiahol nič. Peniaze sú len cesta nie cieľ. Ako spieva Suvereno v piesni Čarodej "...a peniaze niesu mojou motiváciou, čiže nerobím to pre ne, robím to za ne,....".
"Poznám totiž iba jeden plodný čin, a to je modlitba, ale viem tiež, že modlitbou je každý čin, pokiaľ ním človek dáva seba samého, aby sa uskutočnil."
Antoine de Saint-Exupéry
Komentáre
Zverejnenie komentára