Originalita sa vytráca
Nie je tomu ani dva týždne kedy sa skončil náš tábor. Bol mimochodom veľmi podarený nie len, kvôli super animátorom (teda nám) ale aj jedinečným deťom, ktoré nám niečo nové dali. Myslíme si tak preto, lebo sme sa snažili rozdávať čo sa dalo.
Začalo sa to pri hre vonku. Kedy mali deti za úlohu zistiť odpovede na otázky, ktoré sme im vymysleli. Nebolo to však tak jednoduché ako by sa mohlo zdať. Podmienka bola aby sa pri tom držali šnúrky, ktorú nesmeli pustiť. Nesmeli sa ani opýtať jedného človeka na dve otázky ale to tu nie je podstatné. Podstatou bola pauza, ktorú si pri nás deti urobili po viac ako pol hodine.
Deti naberali druhý dych. Po pár minútach s novonačerpanými silami sa rozhodli deti pokračovať aby túto súťaž vyhral práve ich tým. Keď sa tu v tom ozval najmladší s týmu cca. 8 ročný chlapček a povedal: "Odrežte mi kúsok špagátu, ja tu zostanem a budem ho držať". Nepovedal to kvôli tomu aby bol lenivý. Povedal to kvôli tomu, že ich nechcel zdržiavať.
Ja som mu to aj dovolil zrealizovať. Preto, lebo sa vynašiel. Nik neprišiel na tak úchvatnú myšlienku. Teda takú, ktorá neporuší pravidlá hry. Dvadsaťosem detí väčšinou starší ako oni neprišli na takú myšlienku. To ma totálne dostalo. Toto je tá kreativita detí, ktorú v škole nie sú ochotný tolerovať.
V škole by takáto situácia mohla dopadnúť len jediným spôsobom a tým, by bola odpoveď učiteľky: "Nevymýšľaj". Tým ho automaticky učiteľka zaradila medzi ostatné deti a jeho potenciál sa pomaličky ale isto zakopáva pod priemer ostatných. Každé dieťa je predsa jedinečné a niečo také aké je priemer je v škole možné použiť je pri vyratúvaní aritmetického priemeru aby som sa dozvedel akú známku dostanem na konci roka.
"Buď sám sebou, stejně se to nedá dlouho zatajovat."
Wieslaw Leon Brudziňski
Komentáre
Zverejnenie komentára