Nočná kalvária: Veľký piatok je iný deň ako všetky ostatné?

Bola Veľká noc. Tak ako každá nič výnimočné. Zelený štvrtok som bol na Evanjelických obradoch (nič čudné ale pre mňa ako Rimokatolíka je to čudné) v RK preto, že som sa vracal s BA na autíčku no a na Strečne sa stala dopravná nehoda tak som si odstál asi hodinku v zápche a pred Vrútkami bola taká kolóna ktorá siahala až po Strečno takže ďalšia zápcha. Preto, som nestíhal omšu na Kalvárke, ktorú som mal v pláne stihnúť.

V zápche som dospel k myšlienke, že aj tak nestíham do PO tak sa zastavím cestu niekam na omšu. Veď ak o mamka povedala: „Zelený štvrtok je len jeden v roku“. Keď že som okolo 17:25 prechádzal Ružomberkom tak som si v navigačnom našiel kostol. On sa mi tesne pred cieľom vybil, tak som sa len orientačne a hľadaním nasmeroval k tomu kostolíku. Po nie dlhom hľadaní som došiel pred krásny kostol. Povedal som si paráda parkovisko rovno pri kostole a ešte mám dostatok času. Tak som odparkoval a šiel ešte pozrieť ich maličké centrum. Zbežne som ho prebehol a hor sa do kostola. (skrátim to)Keď bolo za 5 minút šesť všimol som si ženu, ktorá bola nie len oblečená v čiernom ale aj s bielim kolárikom a vtedy mi doplo toto nie sú naši. Bol to pre mňa nie len náučný zážitok ale aj moja vďačnosť za to, že som Rimokatolík vzrástla. Po obradoch som šťastlivo dorazil domov. A Zelený štvrtok skončil.

Veľký piatok – klasika obrady večer na kalvárke a po nich ešte na večernú krížovú na tak isto kalvárku. Ešte na poklonu k Božiemu hrobu do konkatedrály a hor sa peši domov . Tak ako mám zvykom vždy si v tento deň pozriem film od Mel Gibson-a – „Umučenie krista“. No jeho pozeranie sa predĺžilo vzhľadom k tomu, že mi nedosťahovalo posledný part celý a nestihol som to napáliť na DVDčko. Tak sme tento ináč dvojhodinový film pozerali so sestrou cca 4 hodinky. Skončili sme zhruba okolo 1:45. Ale mne sa nie a nie chcieť ísť spať. Tak som sa šiel do kuchyne najesť sa a vtedy ma napadla myšlienka ísť na Kalvárku. Neviem prečo, načo ale ťahalo ma tam.
 

Naštartoval som svojho tátoša a hor sa na Kalvárku. Pred odbočkou či ísť hore autom alebo ho nechať dole pod Kalvárkou a vyšľapať si ho spredu. Som sa rozhodol ísť hore ako ju pred 2000 rokmi kráčal Kristus. Nič neobvyklé. Až do chvíle keď som sa zastavil pri prvej kaplnke a zamýšľal sa nad tým ako Ježiša neprávom odsúdili. Vtedy som začul šum z lesa. Povedal som si buď nejaké malé zvieratko alebo vietor aj keď v tú noc nefúkalo či možno nejaký ľudia (o 14nastej síce nereálne ale nedbal som). Veď čoho sa báť keď je cesta osvetlená a vidím na metre a metre pred sebou. Ale potom som zbadal ako keby postavu no keď som sa pozrel lepšie bol to len peň staršieho, veľkého stromu.

Postupoval som krokom ďalej k ďalšej kaplnke. Zvuky občas prestali ale ticho bolo len na pár chvíľ. Zastal som pri nej a znovu uvažoval ako Ježiš objímal svoj kríž a zobral ho na svoje plecia. Po krátkom zamyslení som pokračoval ďalej k tretej kaplnke. Všade lampy tak že o svetlo nebolo núdzu. Zase tie podivné zvuky no teraz z neosvetlenej časti spomedzi hustých stromom. Nebolo mi všetko jedno no pomaličky som postupoval krokom ďalej. Mal som vtedy chuť skríknuť oddíť satan ale dokázal som to ledva zo seba vydať len normálnym hlasom Oddíť satan. Tak som sa rozhodol že použijem svoj ružencový prsteň. Tak som sa začal modliť ruženec už si nespomeniem na aký úmysel ale to ani nie je podstatné v tejto chvíli. Vtedy nastalo ticho až pokým sa mi na ceste predo mnou vzdušnou čiarou asi 100 m niečo blyslo pod lampou ako nijaký pohyb, možno sa mi to len zdalo ale bola to cesta po ktorej som musel ísť ale povedal som si Boh je zo mnou a nebudem sa báť zlého lebo ty si so mnou.

Tak som pokračoval ďalej k ďalšej a ďalšej kaplnke aj okolo toho miesta kde som zaznamenal pohyb. Nič tam nebolo. Pokračoval som ďalej už osvetlenou cestou. Až k schodom kde bola tma bolo to posledné schodisko pred výstupom na Golgotu čiže kalváriu. Počul som ani je 50 cm od mojich nôh čudný zvuk na schodoch. Pozrel som sa dole pod nohy ale nič som nevidel. Tak som pokračoval až som vyšiel pod Kríž na Kalváriu. Všetko utíchlo. Na oblohe mesiac sfarbený do oranžova a okolo neho sem tam mráčiky. Na oblohe krásne hviezdičky. Pomodlil som sa pod krížom. A hor sa na posledné 3 zastavenia. Kde posledné konči dole.

No cesta sa ani zďaleka neskončila. Trebalo mi zísť dole a povedal som si že ju zídem tak ako sa má a teda nie cestou akou som prišiel ale cestou ktorá je iba zhruba 30% osvetlená a kde sa tie tri posledné zastavenia nachádzajú. Tak som pokračoval v ruženci a pomaličky som schádzal tmavými schodmi. Kde po pár metroch znova čudesné zvuky okolo mňa. Musím sa priznať že ak by som sa počas môjho výstupu a zostupe s Kalvárie nemodlil ruženec tak sa buď rozutekám alebo sa zbláznim otáčaním sa okolo seba. Intenzita každého Zdravasu sa gradovala ale spolu s mojou intenzitou narastala aj hlučnosť tých zvukov. Boli to zvuky ako keby niekto okolo vás kráčal ale ako náhle ste sa otočili nikoho ste nevideli a zvuky nie len že na tom mieste prestali ale hneď začali niekde inde kde ste sa nepozerali. Tak som schádzal stále krokom schod po schode tmavými a svetlými cestami smerom dole. Zvuky neutíchali ale ani moje Zdravasy. Až som došiel na posledné schody ktoré boli urobené s neopracovaných kameňov a neosvetlené. Strašne úzke vedľa vás plot a z druhej kaplnka.

A vtedy ako kedy niekto kráčal za mnou. Nemal som odvahu a ani som sa nechcel obzrieť preto, že som vedel, že by som tam nikoho nevidel tak ako vždy. Až som zišiel na asfaltovú cestu ktorá bola nie len dostatočne osvetlená ale aj dostatočne široká. Vtedy som si povedal v duchu, skončilo to. Veď tu je svetlo nemáš šancu ma už viac strašiť.

Keby to čo som si myslel bola aj realita. Kdeže ani z ďaleka vtedy som počul kroky vedľa mňa asi meter, meter a pol od seba doslova kroky hneď za priekopou na tráve. Pozrel som sa vedľa seba no nič som nevidel. A v momente kedy som sa otočil aby som sa pozrel ozvali sa zvuky s poza plota ktorý obkolesoval celú jednu stranu cesty. Zachoval som rozvahu a krokom a hlasnými Zdravasmi som došiel k autu vtedy som sa akurát domodlil Ruženec a nastalo ticho. Nič nepohol sa ani list na strome. Nešuchol sa ani list na tráve.

Nastúpil som do autíčka šiel som domov. Toto svedectvo je pravdivé ešte aj teraz pri tomto písaní sa mi vtláčajú slzy do očí a viem, že ak by pri mojej ceste nebol prítomný pri mne Anjel Strážny a Ježiš Kristus zrútil by som sa a skončil by som v jeho pazúroch. A tom hlavne psychicky. Po tejto skúsenosti zo zlým duchom som si istý, že kráčal na správnych chodníčkom a to za Kristom.
(24.04.2011)

"Nezáleží na tom, kto si, čomu veríš, čo robíš, čo si spravil, Boh ťa miluje."

#boh #satan #kalvária #láska #čin #modlitba

Facebook stránka -- https://www.facebook.com/ljhkn2bdz.blogspot.sk -- najnovšie správy o nových príspevkoch na blogu