Kresťanský duch
Vždy som od malička vedený v kresťanskom duchu. Ale čo to vlastne je? Mám 21 a neviem čo je dobré a v čo vlastne verím. Stretnutie Boha v dnešnom živote - je to reálne: veriť alebo neveriť ?
Od mala som nevymeškal nedeľnú omšu, ako tretiak na základnej som bol na
prvom svätom prijímaní. V druhom ročníku na strednej som bol birmovaný a vtedy
nastal vo mne zlom. Znie to ako zo sci-fi ale ja sa Bohom bežne
stretávam. Čudné, zvláštne a u ľudí, ktorým to poviem najmä prekvapujúce. Tak divne sa na
mňa pozerajú. Nedávno som to povedal na Celosvetovom
stretnutí v Madride a rovnaká reakcia sa opakovala dokonca aj tam. S toho usudzujem, že to nie je bežné.
Ja keď niečomu verím, tak sa tomu
oddám na plno a teda, neverím na náhody a osud, lebo ak verím v Boha
tak verím, jedine jemu. Ale aby som sa spätne vrátil ako sa s ním
stretávam. Napr. vidím ho v neznámych ľuďoch ktorých stretnem počas dňa
v autobuse. Niekedy mi stačí iba usmievavý pohľad dieťaťa a viem ako sa
rozhodnúť v probléme aký riešim.
Inokedy sa s človekom porozprávam. Ani nie rok dozadu ma nejakým spôsobom odvialo do Nitry. Presnejšie na Nitriansku kalváriu.
Nič divné, krásny výhľad, kde na vrchole sú tri kríže. Ako som tak sedel,
prisadol si jeden "týpek". Neviem ani ako a dali sme sa do reči.
Rozprávali sme sa o tom kde študujeme a odkiaľ pochádzame. Keď som
povedal, že som s Prešova. Videl som jeho nadšenie v očiach a povedal,
že je to krásne mesto v ktorom by chcel žiť. Ešte sme niečo pokecali a
odišiel. Dodnes neviem jeho meno ale odchádzal som s toho miesta hrdý na
to, že som Prešovčan.
Prišlo mi to ako scéna so seriálu Joan s Akrádie. Niekto by povedal, náhoda a iné pomenovania no ja som si istý, že to bol Boh. Samozrejme, že sa mi
takéto scény nestávajú každý deň ale keď niečo riešim, tak riešenie
stále nájdem.
Zamknutý Boh
Ja to vidím okolo
seba ako sa Boh vytráca s ľudí, ktorý pravidelne odchádzajú s kostola.
Prečo sme Boha zamkli v kostole a ak s neho vychádzame ide so smutným
výrazom. Veď by sme mali byť šťastný lebo sa nemáme čoho báť aj keby
prišiel zajtra koniec sveta. Ak skutočne veríme, bol by to predsa nový
začiatok a nie koniec.
Partia vs. spoločenstvo
Ďalšou zmenou som dospel potom, čo som okúsil spoločenstvo a partiu. Stručne definované kresťanské spoločenstvo nikdy nechcem už zažiť a teda byť jeho súčasťou. Ide len o združenie ľudí, ktorý sa na niečo hrajú a svoj celý názor nikdy nedali najavo, lebo sa boja, že by sa na nich niekto krivo pozeral alebo ich okríkol. No partia je združenie ľudí, čo sa správajú rovnako keď sú s vami aj keď ich máte za chrbtom.
"Boh je večný a prichádza k ľuďom cez lásku."
bl. Ján Pavol II
#Boh #cirkev #Kristus #rozpor
Komentáre
Zverejnenie komentára